वि.सं. २०४८–२०८३ को ३५ वर्षको उपलब्धिको मूल्याङ्कन र वि.सं. २०८३–२११८ को अर्को ३५ वर्षको राष्ट्रिय रूपान्तरण अभियान

२०८३ भाद्र ७, आईतवार १६:५३ ,प्रकाशित
अनुमानित पढ्ने समय : 8 मिनेट

नेपालका लागि यो प्रश्नलाई केवल “अर्को विकास योजना” होइन, वि.सं. २०४८–२०८३ को ३५ वर्षको उपलब्धिको मूल्याङ्कन र वि.सं. २०८३–२११८ को अर्को ३५ वर्षको राष्ट्रिय रूपान्तरण अभियानका रूपमा हेर्नु उपयुक्त हुन्छ।

तलको अवधारणा Vision → Mission → Ambition → Goals → Destination → Roadmap → Measurable Outcomes मा आधारित छ।

१. विगत ३५ वर्षमा नेपालमा के–के परिवर्तन भयो?

करिब १९९०/९१ देखि २०२६ सम्मको अवधिलाई हेर्दा नेपालले राजनीतिक, सामाजिक, पूर्वाधार र मानव विकासमा ठूलो परिवर्तन गरेको छ। तर आर्थिक रूपान्तरण भने अपेक्षाकृत कमजोर रह्यो।

प्रमुख उपलब्धिहरू

क्षेत्र विगत ३५ वर्षको मुख्य परिवर्तन
राजनीति बहुदलीय लोकतन्त्र, गणतन्त्र, संघीयता, समावेशी प्रतिनिधित्व र स्थानीय सरकारको संस्थागत विकास
संविधान २०७२ को संविधानमार्फत संघीय लोकतान्त्रिक गणतन्त्रको संरचना
स्थानीय शासन गाउँ/नगर तहसम्म निर्वाचित सरकार र सेवा प्रवाहको विस्तार
गरिबी अत्यन्त गरिबीमा ठूलो कमी; World Bank अनुसार $2.15/day आधारमा extreme poverty 1995 को करिब 55% बाट 2023 मा 0.37% पुगेको छ।
विद्युत् जलविद्युत् उत्पादन र विद्युतीकरणमा ऐतिहासिक विस्तार; 2015–2024 बीच उत्पादन करिब 3,600 GWh बाट 12,000+ GWh पुगेको र 2024 मा electricity access करिब 95% पुगेको World Bank ले जनाएको छ।
शिक्षा विद्यालय पहुँच, साक्षरता, उच्च शिक्षा तथा प्राविधिक शिक्षामा उल्लेखनीय विस्तार
स्वास्थ्य स्वास्थ्य संस्था, मातृ तथा शिशु स्वास्थ्य र औसत आयुमा ठूलो सुधार
सडक ग्रामीण सडक सञ्जालको तीव्र विस्तार
सञ्चार टेलिफोनबाट मोबाइल, इन्टरनेट, डिजिटल सेवासम्म तीव्र रूपान्तरण
वित्तीय पहुँच बैंक, डिजिटल बैंकिङ, मोबाइल बैंकिङ र डिजिटल भुक्तानीको विस्तार
रेमिट्यान्स वैदेशिक रोजगारीले लाखौँ परिवारको आयस्तर उकास्यो; 2023 मा remittance GDP को करिब एक-चौथाइ पुगेको World Bank को मूल्याङ्कन छ।
पर्यटन पर्यटन पूर्वाधार, होटल, हवाई सेवा र adventure tourism मा वृद्धि
निजी क्षेत्र बैंकिङ, शिक्षा, स्वास्थ्य, IT, निर्माण, पर्यटन, retail लगायतमा निजी लगानी बढ्यो
समावेशिता महिला, दलित, जनजाति, मधेसी, पिछडिएका क्षेत्र तथा समुदायको राजनीतिक प्रतिनिधित्व बढ्यो
डिजिटल नेपाल सरकारी सेवा, e-commerce, digital payment, social media र IT entrepreneurship को आधार निर्माण भयो

मानव विकासमा पनि उल्लेखनीय सुधार भएको छ। उदाहरणका लागि World Bank को तथ्यांकअनुसार औसत आयु 1990 मा करिब 54.8 वर्षबाट 2024 मा 70.6 वर्ष पुगेको छ।

त्यसैगरी purchasing-power आधारमा प्रति व्यक्ति GDP 1990 को करिब $830 बाट 2025 मा $6,175 पुगेको देखिन्छ।


२. तर ३५ वर्षमा के गर्न सकेनौँ?

यहीँबाट अबको ३५ वर्षको रणनीति सुरु हुन्छ।

नेपालको सबैभन्दा ठूलो समस्या “विकास नभएको” होइन, विकासलाई उत्पादन र समृद्धिमा रूपान्तरण गर्न नसकेको हो।

World Bank को 2025 Country Economic Memorandum ले 1996–2023 बीच नेपालको वास्तविक आर्थिक वृद्धि औसत करिब 4.2% मात्र रहेको र रोजगारी सिर्जना, उत्पादकत्व, निर्यात, manufacturing, tourism, infrastructure तथा hydropower को पूर्ण सम्भावना उपयोग हुन नसकेको औँल्याएको छ।

मुख्य कमजोरी

  1. उत्पादनमुखी अर्थतन्त्र बन्न सकेन।
  2. कृषिको आधुनिकीकरण पर्याप्त भएन।
  3. उद्योगको आधार कमजोर भयो।
  4. निर्यात कमजोर रह्यो।
  5. रोजगारीका लागि युवाहरू विदेश जानुपर्ने अवस्था रह्यो।
  6. रेमिट्यान्सलाई उत्पादनशील लगानीमा पर्याप्त रूपान्तरण गर्न सकिएन।
  7. जलविद्युत्को पूर्ण आर्थिक लाभ लिन सकिएन।
  8. शिक्षा र रोजगारीबीच सम्बन्ध कमजोर रह्यो।
  9. अनुसन्धान तथा innovation कमजोर रह्यो।
  10. सरकारी आयोजना समयमा पूरा नहुने समस्या रह्यो।
  11. भ्रष्टाचार र प्रशासनिक जटिलता विकासको बाधक बने।
  12. शहर–गाउँ र प्रदेशबीच विकास असमानता रह्यो।
  13. स्वास्थ्यलाई उपचारमुखीभन्दा preventive तथा productive health मा बदल्न सकिएन।
  14. digital economy को सम्भावना अझै पूर्ण उपयोग भएको छैन।
  15. प्राकृतिक स्रोतलाई value addition गरेर निर्यात गर्ने क्षमता कमजोर छ।

अर्थात्—

पहिलो ३५ वर्षले नेपाललाई “पहुँच र आधारभूत पूर्वाधार” सम्म ल्यायो।
अबको ३५ वर्षले नेपाललाई “उत्पादन, उत्पादकत्व, प्रविधि र समृद्धि” मा पुर्‍याउनुपर्छ।


३. अबको ३५ वर्षको राष्ट्रिय लक्ष्य

“नेपाल २११८ : पहुँचबाट समृद्धितर्फ, उपभोक्ताबाट उत्पादकतर्फ, श्रम निर्यातबाट ज्ञान निर्याततर्फ।”

यो केवल slogan होइन।

यसलाई राष्ट्रिय transformation framework बनाउनुपर्छ।


४. NATIONAL VISION

VISION 2118

“ज्ञान, प्रविधि, उत्पादन, उद्यमशीलता, सुशासन, सामाजिक न्याय र प्रकृतिसँगको सन्तुलनमा आधारित विश्वस्तरीय, समृद्ध, आत्मनिर्भर र अवसरयुक्त नेपाल निर्माण।”

अर्थात् नेपाल यस्तो देश बन्ने—

  • जहाँ रोजगारी खोज्न विदेश जानुपर्ने बाध्यता नहोस्।
  • जहाँ नेपालीले विश्वका लागि उत्पादन गरून्।
  • जहाँ युवाले innovation गरून्।
  • जहाँ किसान entrepreneur बनून्।
  • जहाँ गाउँ digital economy मा जोडियोस्।
  • जहाँ शिक्षा रोजगारीसँग जोडियोस्।
  • जहाँ सरकार service provider मात्र होइन development accelerator बनोस्।
  • जहाँ प्राकृतिक स्रोत सम्पत्ति मात्र होइन economic engine बनोस्।

५. NATIONAL MISSION

Mission 2083–2118

“नेपालको मानव पूँजी, प्राकृतिक स्रोत, प्रविधि, उद्यमशीलता र पूँजीलाई एकीकृत गरी उत्पादनशील, नवप्रवर्तनशील, हरित र उच्च आय भएको अर्थतन्त्र निर्माण गर्ने।”

यसका लागि ७ मूल काम:

1. Human Capital

ज्ञान, सीप, स्वास्थ्य र प्रतिभा विकास।

2. Productive Economy

कृषि, उद्योग, सेवा, IT, tourism र energy मा उत्पादन वृद्धि।

3. Technology & Innovation

AI, robotics, biotechnology, digital economy, research र innovation।

4. Infrastructure

ऊर्जा, सडक, रेल, जलमार्ग, aviation, ICT, urban infrastructure।

5. Good Governance

छिटो, पारदर्शी, digital र परिणाममुखी सरकार।

6. Green Nepal

वन, पानी, biodiversity, clean energy र climate resilience।

7. Global Nepal

विश्व बजार, diaspora, investment, tourism र knowledge network मा नेपाललाई जोड्ने।


६. NATIONAL AMBITION

अबको ३५ वर्षमा नेपालले “Least Developed Country → Developing → Upper-Middle/High-Income Economy” तर्फ निरन्तर उक्लिने महत्वाकांक्षा राख्नुपर्छ।

तर केवल GDP होइन।

नेपालको Ambition:

“High Human Development + High Productivity + High Income + High Innovation + High Governance”

अर्थात्:

समृद्ध नेपाल = उच्च आय + राम्रो शिक्षा + स्वस्थ नागरिक + गुणस्तरीय रोजगारी + सुरक्षित वातावरण + प्रभावकारी सरकार।


७. DESTINATION 2118

वि.सं. २११८ / सन् २०६१ आसपास पुग्दा नेपालले निम्न अवस्थालाई destination बनाउन सक्छ।

आर्थिक

  • उच्च-मध्यम/उच्च आयतर्फ उन्मुख अर्थतन्त्र
  • GDP को ठूलो हिस्सा production र high-value services बाट
  • निर्यातमुखी अर्थतन्त्र
  • manufacturing को पुनर्जागरण
  • कृषि value chain आधारित economy
  • global IT/service exporter

रोजगारी

“Every Nepali—One Productive Opportunity”

रोजगारीको अर्थ केवल सरकारी जागिर होइन:

  • entrepreneurship
  • agriculture business
  • technology
  • manufacturing
  • tourism
  • creative economy
  • research
  • professional services
  • remote global work

८. १५ वटा राष्ट्रिय रूपान्तरण मिशन

Mission 1 — शिक्षा रूपान्तरण

पुरानो:

School → Exam → Certificate → Job

नयाँ:

School → Knowledge → Skill → Project → Innovation → Enterprise → Employment

लक्ष्य

हरेक विद्यार्थीले विद्यालय छोड्दा कम्तीमा:

  • एउटा practical skill
  • एउटा digital skill
  • एउटा project
  • एउटा entrepreneurship experience
  • एउटा community problem solving experience

हासिल गरेको हुनुपर्छ।


Mission 2 — स्वास्थ्य रूपान्तरण

नेपाललाई treatment-based health system बाट

Preventive + Predictive + Personalized + Digital Health

मा लैजानुपर्छ।

लक्ष्य:

  • universal basic healthcare
  • digital health record
  • telemedicine
  • preventive screening
  • maternal/child health
  • elderly care
  • mental wellbeing
  • nutrition
  • health research

Mission 3 — कृषि क्रान्ति 2.0

परम्परागत कृषि होइन:

Smart Agriculture + Agri Industry

किसानलाई:

किसान → Producer → Entrepreneur → Agribusiness Owner

मा परिवर्तन गर्ने।

मुख्य क्षेत्र:

  • irrigation
  • mechanization
  • AI farming
  • drone
  • greenhouse
  • organic/high-value crops
  • livestock
  • fisheries
  • herbs
  • food processing
  • cold chain
  • agricultural export

Mission 4 — Energy Superpower

नेपालको ठूलो strategic advantage:

Water + Hydropower + Solar

लक्ष्य:

Electricity → Industry → Transport → Export

अर्थात् बिजुली बेचेर मात्र होइन,

सस्तो बिजुली प्रयोग गरेर नेपालमै उत्पादन गर्ने।

उदाहरण:

  • electric transport
  • data centers
  • green hydrogen
  • fertilizer
  • cement
  • metals
  • cold storage
  • manufacturing

Mission 5 — Industrial Nepal

नेपालमा नयाँ औद्योगिक corridor:

Mechi–Koshi–Bagmati–Gandaki–Lumbini–Karnali–Sudurpaschim

प्रत्येक प्रदेशको comparative advantage अनुसार industry cluster।

उदाहरण:

  • Koshi — tea, agriculture, manufacturing
  • Madhesh — agriculture, food processing, logistics
  • Bagmati — technology, finance, education
  • Gandaki — tourism, adventure, herbs
  • Lumbini — tourism, agriculture, industry
  • Karnali — herbs, agriculture, tourism, energy
  • Sudurpaschim — herbs, tourism, agriculture, energy

Mission 6 — Digital Nepal 5.0

नेपाललाई:

Digital Government + Digital Economy + AI Economy

मा लैजानुपर्छ।

हरेक नागरिकका लागि:

  • Digital ID
  • Digital health
  • Digital education
  • Digital banking
  • Digital property
  • Digital business
  • Digital government service

AI Nepal

AI प्रयोग:

  • education
  • agriculture
  • health
  • government
  • taxation
  • traffic
  • tourism
  • justice support
  • business automation
  • disaster prediction

Mission 7 — Tourism 365

नेपाललाई केवल

“Mount Everest destination”

बाट

“365-Day Global Experience Destination”

बनाउने।

क्षेत्र:

  • mountain
  • spiritual
  • Buddhist
  • Hindu
  • wellness
  • adventure
  • wildlife
  • culture
  • food
  • education
  • medical
  • conference
  • film tourism
  • sports tourism

Mission 8 — Transport Revolution

३५ वर्षको master plan:

Road + Rail + Air + Ropeway + Waterway

साथमा:

  • electric public transport
  • high-speed highways
  • regional airports
  • cargo logistics
  • dry ports
  • smart cities

Mission 9 — Urban Nepal 2.0

काठमाडौंमा मात्र केन्द्रित विकास होइन।

Polycentric Nepal

कम्तीमा ७–१५ वटा regional economic cities।

प्रत्येक city:

Education + Health + Industry + Technology + Tourism + Finance

को regional hub।


Mission 10 — Science, Research & Innovation

नेपालको सबैभन्दा ठूलो कमजोरीलाई सबैभन्दा ठूलो शक्ति बनाउने।

लक्ष्य:

Research → Innovation → Patent → Product → Company → Export

हरेक प्रदेशमा:

Innovation & Research Hub

र राष्ट्रिय स्तरमा:

Nepal National Innovation Network


Mission 11 — Youth & Entrepreneurship

युवालाई केवल job seeker होइन:

Job Creator

बनाउने।

हरेक पालिकामा:

Youth Innovation & Entrepreneurship Center

जहाँ:

  • idea
  • training
  • incubation
  • mentoring
  • finance
  • market
  • technology

एकै ठाउँमा उपलब्ध होस्।


Mission 12 — Diaspora to Development

आज विदेशमा रहेका नेपालीलाई केवल remittance sender होइन:

Investor + Knowledge Partner + Global Ambassador

बनाउने।

Diaspora Investment Fund:

  • hydropower
  • tourism
  • technology
  • agriculture
  • industry
  • education
  • healthcare

मा परिचालन।


Mission 13 — Governance Revolution

नेपालको शासन प्रणालीलाई:

Paper Government → Digital Government → Intelligent Government

मा लैजानुपर्छ।

मुख्य सुधार:

  • one-stop government
  • digital procurement
  • project monitoring
  • AI-assisted administration
  • performance-based evaluation
  • open data
  • real-time budget monitoring
  • citizen dashboard

Mission 14 — Green & Climate Resilient Nepal

नेपालको विकास:

Green Development Model

मा आधारित हुनुपर्छ।

  • forest economy
  • carbon economy
  • clean energy
  • electric transport
  • climate-smart agriculture
  • watershed protection
  • disaster-resilient infrastructure
  • mountain ecosystem protection

Mission 15 — Social Justice & National Unity

विकासको अन्तिम लक्ष्य GDP होइन।

No Citizen Left Behind

विशेष प्राथमिकता:

  • women
  • children
  • elderly
  • persons with disabilities
  • remote communities
  • poor households
  • marginalized populations

९. अबको ३५ वर्षको ROADMAP

अब सबैभन्दा महत्वपूर्ण भाग:

Phase I — Foundation

2083–2090

७ वर्ष

लक्ष्य:

“Fix Nepal”

काम:

  • governance reform
  • education reform
  • health reform
  • digital government
  • infrastructure completion
  • energy expansion
  • agriculture modernization
  • investment reform
  • corruption control
  • project delivery reform

Phase II — Production

2090–2100

१० वर्ष

लक्ष्य:

“Make in Nepal”

Focus:

  • manufacturing
  • agriculture processing
  • hydropower-based industries
  • tourism
  • IT export
  • construction
  • pharmaceuticals
  • herbs
  • food
  • textiles
  • electronics assembly

नेपालले भन्न सक्ने अवस्था:

Made in Nepal for the World


Phase III — Innovation

2100–2110

१० वर्ष

लक्ष्य:

“Innovate in Nepal”

Focus:

  • AI
  • robotics
  • biotechnology
  • climate technology
  • fintech
  • healthtech
  • agritech
  • edtech
  • space science
  • advanced manufacturing

नेपालको अर्थतन्त्र:

Labor-based → Knowledge-based


Phase IV — Global Leadership

2110–2118

८ वर्ष

लक्ष्य:

“Lead from Nepal”

नेपालले आफ्नो competitive advantage भएका क्षेत्रमा विश्वस्तरको leadership लिने:

  • clean energy
  • mountain science
  • climate adaptation
  • Buddhist/Hindu civilization studies
  • wellness
  • tourism
  • biodiversity
  • herbs
  • AI services
  • water knowledge
  • sustainable development

१०. ३५ वर्षलाई ५ वटा ७-वर्षे चरणमा पनि सञ्चालन गर्न सकिन्छ

अवधि राष्ट्रिय अभियान मुख्य परिणाम
2083–2090 Fix Nepal Governance + Foundation
2090–2097 Build Nepal Infrastructure + Production
2097–2104 Make Nepal Industry + Export
2104–2111 Innovate Nepal Science + Technology
2111–2118 Lead Nepal Global Leadership

यो संरचना implementation का लागि अझ प्रभावकारी हुन्छ।


११. राष्ट्रिय विकासको नयाँ सूत्र

नेपालले अब विकासलाई यसरी बुझ्नुपर्छ:

पुरानो Model

सरकार → बजेट → आयोजना → खर्च

नयाँ Model

Problem → Research → Innovation → Project → Investment → Production → Employment → Export → Prosperity

यही नै वास्तविक transformation model हो।


१२. नेपालको नयाँ आर्थिक चक्र

अबको नेपालमा:

प्राकृतिक स्रोत

Research

Technology

Investment

Production

Employment

Income

Consumption

Saving

Investment

Innovation

Export

National Wealth


१३. GDP भन्दा ठूलो राष्ट्रिय सूचक

अब नेपालले केवल GDP Growth हेरेर देश विकास भएको घोषणा गर्नु हुँदैन।

National Transformation Index

हरेक वर्ष यी १० सूचक मापन गर्नुपर्छ:

  1. प्रति व्यक्ति आय
  2. Productive employment
  3. Export
  4. Labor productivity
  5. Human development
  6. Education quality
  7. Health quality
  8. Innovation/patents
  9. Governance quality
  10. Environmental sustainability

१४. “One Nepal, One National Dashboard”

नेपालको ३५ वर्षे योजनाको सबैभन्दा आधुनिक उपकरण हुन सक्छ:

Nepal Transformation Dashboard

हरेक नागरिकले हेर्न सक्ने:

  • कुन आयोजना कहाँ छ?
  • कति बजेट?
  • कति खर्च?
  • कति प्रगति?
  • कति रोजगारी?
  • कति उत्पादन?
  • कति राजस्व?
  • कति निर्यात?
  • लक्ष्य पूरा भयो कि भएन?

यसले योजना → कार्यान्वयन → परिणाम बीचको दूरी घटाउँछ।


१५. प्रत्येक प्रदेशको फरक आर्थिक Mission

नेपालको विकास काठमाडौं केन्द्रित हुनु हुँदैन।

Koshi

Industrial & Agricultural Export Hub

Madhesh

Food, Manufacturing & Logistics Hub

Bagmati

Technology, Finance & Knowledge Hub

Gandaki

Tourism, Wellness & Adventure Hub

Lumbini

Spiritual, Cultural & Industrial Hub

Karnali

Herbs, Nature, Tourism & Renewable Energy Hub

Sudurpaschim

Energy, Agriculture, Tourism & Trans-Himalayan Trade Hub


१६. हरेक पालिकाको आफ्नै Economic Identity

हरेक ७५३ स्थानीय तहले प्रश्नको उत्तर दिनुपर्छ:

“हाम्रो पालिकाले नेपाल र विश्वलाई के उत्पादन गर्छ?”

उदाहरण:

One Municipality → One Signature Economy

कुनै पालिका:

  • coffee
  • herbs
  • tourism
  • education
  • handicraft
  • IT
  • food
  • livestock
  • fruits
  • industry

मा specialize गर्न सक्छ।


१७. गाउँको नयाँ परिभाषा

अब गाउँलाई:

“कम विकसित ठाउँ”

भन्ने सोच हटाउनुपर्छ।

Smart Rural Economy

गाउँमा:

  • high-speed internet
  • smart agriculture
  • telemedicine
  • digital education
  • e-commerce
  • renewable energy
  • cold chain
  • agro-processing
  • tourism
  • remote work

भएपछि गाउँबाटै global economy मा सहभागी हुन सकिन्छ।


१८. नेपालको सबैभन्दा ठूलो परिवर्तन

अहिलेसम्म:

Human → Labour

अब:

Human → Knowledge → Skill → Innovation → Enterprise

अहिलेसम्म:

Youth → Foreign Employment

अब:

Youth → Entrepreneurship + Global Digital Employment + Domestic Industry

अहिलेसम्म:

Remittance → Consumption

अब:

Remittance → Investment → Production → Export

अहिलेसम्म:

Natural Resources → Extraction

अब:

Natural Resources → Research → Value Addition → Global Product


१९. ३५ वर्षको अन्तिम राष्ट्रिय Destination

वि.सं. २११८ मा नेपालले विश्वलाई यस्तो परिचय दिन सक्ने लक्ष्य राख्नुपर्छ:

“नेपाल—विश्वको एक शान्त, समृद्ध, ज्ञान–आधारित, प्रविधिमैत्री, हरित र अवसरयुक्त राष्ट्र।”

जहाँ—

किसान उत्पादनकर्ता हुन्।
युवा उद्यमी हुन्।
शिक्षक ज्ञान निर्माता हुन्।
वैज्ञानिक आविष्कारक हुन्।
उद्योग निर्यातकर्ता हुन्।
सरकार विकासको accelerator हो।
स्थानीय सरकार आर्थिक विकासको केन्द्र हो।
प्रवासी नेपाली global partner हुन्।
र नागरिक समृद्धिको केन्द्र हुन्।


२०. सम्पूर्ण अवधारणाको एउटा राष्ट्रिय सूत्र

NEPAL 2118

N — New Governance
नयाँ सुशासन

E — Education & Entrepreneurship
शिक्षा र उद्यमशीलता

P — Production & Productivity
उत्पादन र उत्पादकत्व

A — AI, Agriculture & Advanced Technology
AI, कृषि र प्रविधि

L — Leadership in Global Economy
विश्व अर्थतन्त्रमा नेतृत्व


अन्तिम राष्ट्रिय Framework

VISION

समृद्ध, आत्मनिर्भर, ज्ञान–आधारित, प्रविधिमैत्री, न्यायपूर्ण र हरित नेपाल।

MISSION

मानव पूँजी + प्राकृतिक स्रोत + प्रविधि + पूँजी + उद्यमशीलतालाई उत्पादन र नवप्रवर्तनमा रूपान्तरण गर्ने।

AMBITION

नेपाललाई श्रम निर्यात गर्ने अर्थतन्त्रबाट ज्ञान, उत्पादन, सेवा र प्रविधि निर्यात गर्ने अर्थतन्त्रमा रूपान्तरण गर्ने।

GOALS

Education + Health + Agriculture + Industry + Energy + Infrastructure + Digital + Tourism + Science + Governance + Environment + Social Justice

ROADMAP

2083–2090: Fix Nepal
2090–2097: Build Nepal
2097–2104: Make Nepal
2104–2111: Innovate Nepal
2111–2118: Lead Nepal

DESTINATION 2118

High-Income Aspirational Nepal + High Human Development + Productive Employment + Global Export + Innovation Economy + Green Nation

प्रतिक्रिया दिनुहोस

सम्बन्धित समाचार